Vraždiaca sloboda - Jevgenij Jevtušenko
Tvár sochy Slobody umrlčinou dýcha,
keď na slobodu z lásky dviháš kolty
a sama sebe strieláš Amerika.
Takto sa možeš sama solit do prázdnoty!
Je nebezpečné chodit v tomto svete diabelskom
a ještě horši sa skrývat po horách,
zaváňa na zemeguli Dallasom,
je strašné žiť a hanbou je tento strach.
Falošné reči nikoho nezbavia viny
a hoc´aj idey sú vznešené,
dnes roste cena zbrojnej vaseliny
a ludský život stráca na cene.
Vrahovia na pohreb v čiernom dastavia sa
a potom jenom prachy robia
a klasy projektilmi naliate sa zasa
kolíšů na texaských roliach.
Před každým prahom krok vrahov ohlášá sa
a pohled vrahov spod klobúkov svietí
a druhý Kennedy dostal plný zásah,
chráň Amerika, chráň si svoje deti.
Aj cudzim deťom šedivejů vlasy
aj chyže – padajú na ne vo sne bomby –
tak jako tvoja charta čo k slobodě sa hlásí,
sa na popol menia v tvojom vlastnom ohni.
Býť svedomím světa si svojho času chcela,
do propasti ťa može sraziť vlastná päsť,
sodomie tvoje, a nie Kinga trhá tvoje strela,
bombarduješ Vietnem
a sní svoju čest.
Keď celý národ v šílenstvo sa rútí
pře pohromou mu nepomože kľud
z receptu na zlepšenie chuti
a možno že mu spomože len stud.
Históriu nemóžeš v pračke vyumývať,
veď takých praček ještě niet.
Krv nezíde z rúk!
No kde že sa skrýva stud národa
jako čierný zbeh?!
Otroci otrokmi sú
Vrah si už na slobode zvykol
a iba sudca Lynch je mu mierou
a Ameriku obchádza skrvavený Raskolnikov –
ten pomëtenec so sekerou.
Hej, starý Lincoln,čo sa to robí s luďmi
a čím sa to podlo chvália,
keď o velikosti stromu vedika sviť
len keď ho zotnů a do prachu zvalia?
Raněný Lincol chrčí na stoličke granitovej,
zas doňho pália!
Zvery sú len zvery!
Hej Amerika!
Na zástave tvojej zdrapy hviezd horia
jako přestřelené diery.
Vstáň z mrtvych tolko raz zavražděná,
nech jako ženu jako mať začuje ťa každý,
ozvi sa socha Slobody podstrčená,
že preklínáš slobodu ktorá vraždí.
Ty pošlapaná a zbavená venca
nezostrela si z čela zkrvavené pásy
a svoju zelenú tvár utopenca
a ž po samé nebo zozdvihla si….
x
Přeložil M. Neman
Pravda, Moskva 159/1968
x
l